13. október (říjen) 99, Roxy, Praha

na 13. októbra ( už len 79 dní a možno nastane ten očakávaný TransGlobálny chaos) nám t.j. všetkým milovníkom tanečných ( hlavne ethno-tanečných) rytmov pripravili Roxy a D Smack U Promotion malú lahôdku v podobe “koncertu” londýnskej partičky TransGlobal Underground SoundSystem, čo je vlastne kompletná kapela TGU okrem momentálne asi veľmi zaneprázdnenej Natachi. mnohí z vás, ktorí ste už mali možnosť sa s TransGlobalom stretnúť zoči-voči ( napr. akcoška na Jeleňom příkope ) ste možno vedeli do čoho idete, ale pre mňa osobne to bola premiéra a pravdu povediac aj dosť veľké prekvápko. TGU som si predstavovala ako partičku aspoň 10 “originál” afričanov, ktorí mastia na nespočetnom množstve nedefinovateľných nástrojov, podmazaných nejakým tým samplom a bola som dooosť prekvapená, keď som videla, že dosť podstatnú časť tejto jam session ( nie, koncert nie) bol hlavným hrdinom Mr. mixpult a jeho asistenti. no čo už GOD IS DJ.

kto čakal klasický koncert s presným začiatkom, vyvrcholením, koncom a pár prídavkami bol asi dosť sklamaný. všetko to prebiehalo úplne plynule a nikto vlastne nevedel, čo sa práve deje a kto práve hrá (hovor za seba, Daba! ). pre mňa osobne bol začiatkom vysamplovaný “fucking dog inside the piano” ( asi preto, že je to jedna z mojich najobľúbenejších skladieb), do ktorého sa postupne začali pridávať týpci na bubnoch.

to som ešte netušila (zaujímavé, že ani zvukári to netušili), že aj chlapík za mixpultom je vlastne člen kapely a že to bude celé také pohodové a uvoľneneprelýnavé performance. celé to vyzeralo, že je to jedna veľká improvizácia a nik vlastne nevie, čo a či má vlastne hrať (spočiatku doslova), ale možno to bola len moja veľká haluz a celé to bolo brutálne naprogramované. ak áno, tak ma dostali, ale makan muskil. hoci niekedy som mala pocit a trochu aj strach, že technika zvíťazí, vrcholom večera predsa len boli poctivo vydreté sóla ( pozdravujem vás, chlapci na Sahare), ktoré majú tú silu priviesť ľudí do extázy aj bez MDMA a samozrejme najväčsie vychytávky typu Temple Head so svojím neodolateľným “na, na , naaa….” či “hipsters, flipsters….” so svojimi egyptskými faraónmi. pre mňa osobne síce po odchode Natachi stratil TGU trochu na orientálnej exotickosti, pre ktorú som ich mala rada, ale na druhej strane získal na dynamičnosti a energickosti, pre ktorú si ich asi znovu obľúbim. na záver by som ešte chcela pochváliť DJ LigiudA a Mc Dr Karyho, ktorí veľmi príjemne doviedli ľudí až do krásneho rána a videoprojekciu a svetelné efekty, ktoré skvele suplovali občasnú “absenciu” hudobníkov na pódiu.

úplne na koniec by som chcela napisat nieco o tom, ze TGU su naozaj TransGlobal a ze je strasne fasa, ked typci hraju veci svojich kolegov (vseobecne konkurencie) napr. asian dub foundation, fun-da-mental, "afroleftfield".... a skvele sa na tom bavia

Daba